On

Koľko pravdy je v týchto slovách. Myslím, že nemusím písať o tom, koľko chlapov to v takýchto prípadoch vzdalo.... koľko otcov nezvládlo niesť tento kríž a od rodiny ušlo. Ženy sú ako levice a vždy budú bojovať ako najlepšie vládzu, ale chlapi majú celý ten svet akýsi iný. Česť výnimkám, a tí ktorí to vzdali sa budú zato raz zodpovedať sami. Ja mám (aspoň zatiaľ a dúfam že navždy) muža, vďaka ktorému vládzeme finančne ustáť všetko, hypotéku, výdavky bežnej rodiny, ale aj všetky terapie, ktoré Dianka potrebuje. Ešte donedávna mal dve roboty a ja s mojím rodičovským príspevkom som nemusela riešiť či mám z čoho zaplatiť ďalší mesiac terapií. Kvôli zhoršovaniu Diankinho stavu však jedno zo zamestnaní ukončil, aby mi mohol byť viac nápomocný nakoľko Dianka rastie, je ťažšia a manipulácia s ňou je horšia a horšia. Veľmi mi to pomohlo, pri terapiách sa vieme prestriedať a mne tak ostane čas na psychohygienu pri varení, upratovaní, praní a bežných domácich prácach. Baby na cvičení sa smejú, lebo môj muž už vo dverách kričí, že mám "clean day" . Pri Dianke na tieto činnosti zväšča nie je priestor. Teda v podstate by bol, ale ja vnútorne nedokážem uprednostniť čokoľvek iné čo ma oberá o čas počas, ktorého Dianka sedí na mieste, húpe sa zo strany na stranu, žužle si ruky a ponára sa do toho sveta, ktorý je pre nás neznámy. Nehovorím, že vždy je to ružové, ale myslím, že sme dobrý tím. Keď sa opustí jeden, vždy ho ten druhý potiahne. Môj drahý muž je veľmi aktívna osoba. Alebo teda bol. Angažoval sa vo veľa oblastiach, hlavne teda v športovej. Všetok voľný čas venoval nášmu futbalovému klubu, ktorý bol odkedy sme sa poznali súčasťou nášho života. Najskôr dlho futbal aktívne hrával, chvíľu trénoval a s pribúdajúcim vekom sa čoraz viac venoval organizácií až sa vypracoval na ISSF manažéra. Do futbalu dal celého seba. Spolu s tímom tých správnych ľudí zrazu vybudovali futbalové šialenstvo kedy sa zrazu o našej malej dedine začalo rozprávať široko ďaleko za hranicami okresu. Futbal bol jednoducho jeho život..... Náš život..... V období keď sme nemali ešte Dianku sa náš život točil iba okolo zápasov, tréningov a akcií na ihrisku. Klamala by som keby som napísala, že som to robila preto, žeby to pohltilo aj mňa. Práve naopak. Hádky za futbal by sa nedali spočítať na rukách ľudí z celého sveta. Tých rúk by totižto bolo málo, pretože boli obdobia kedy som futbal neznášala. Dnes viem, že ten môj hnev bol zároveň tým najväčším dôvodom lásky. Pretože ta jeho obetavosť a odovzdanosť pre druhých bolo presne to prečo ho milujem. Je schopný isť za hranicu možností samého seba len aby bol okolitý svet spokojný. A presne to sa potvrdzuje teraz. Vzdal sa všetkého na čom roky pracoval, aby tu bol pre nás, pre Dianku a pre mňa. Aby mohol zarábať peniaze na terapie, aby bol večer doma a pomohol mi ju okúpať, aby tu bol vždy keď na mňa príde depresia. Viem, že to v ňom bude ešte dlho rezonovať. Viem, že sa to nestretne s pochopením okolia. Viem, že mu to bude chýbať. A takisto viem, že mu zato nemôžem ponúknuť raj na zemi.... ja nie.... ale niekto iný, tam hore, ten ho za to raz určite rajom odvďačí. Drahé spolumami, želám Vám všetkým takého muža a otca ako máme my s Didi. Ľúbime Ťa tatino