Kam na výlet bez prekážok
Ísť na akýkoľvek výlet so špeciálnym dieťatkom je náročné a vôbec sa nedá hovoriť o dovolenke. Ide len o zmenu prostredia pre všetkých členov rodiny inak zostáva starostlivosť úplne rovnaká alebo ešte náročnejšia kvôli presunom, prebaľovaniu, neprístupným miestam, ktoré sa hemžia samými zdravými deťmi. A to na "dovolenkovej" nálade nepridáva ani rodičom, ani dieťaťu, ktoré hoci nevie rozprávať vycítiť nervozitu z oboch rodičov dokáže dokonale v priebehu jednej sekundy. Vďaka niekoľkým nepodareným výletom sme o dovolenke vôbec neuvažovali. Nakoniec sa nám naskytla možnosť odísť na pár dni do hôr a pokým je Dianka ešte malá rozhodli sme sa, že to skúsime a zároveň spojíme príjemné s užitočným - prebádame dostupné miesta a zozbierame informácie, ktoré by mohli ďalej pomôcť ďalším spolubojovníkom.
—————————
1. Tak prvá a najznámejšia bezbariérová trasa vedie zo Starého Smokovca na Hrebienok. Je možné ju vyšľapať peši po asfaltovej ceste s invalidným vozíkom prípadne kočíkom, ale zároveň sa dá vyviesť aj vláčikom. Dianka mala lístok na vláčik zadarmo a sprievod ZŤP tam aj späť stál 11€. K individuálneho vchodu pre vozíčkarov vedie rampa, kde Vám pán rušňovodič prednostne ešte predtým ako nastúpia ostatní otvorí dvere, skontroluje lístky a vy sa môžete vyviesť bez tlačenia vozíka alebo kočíka do kopca. Turistický chodník z Hrebienka k Bilíkovej chate je prehľadne označený vodiacimi tabuľami, z ktorých jedna vedie na bezbariérovú asfaltovú cestičku, ktorou sa ku chate viete dostať. No a tu bezbariérové možnosti končia. ️ Milý personál na Bilíkovej chate nám však umožnil odložiť si kočík u nich na chodbe a keďže Dianka je ešte "pomerne" malá (16 kg) vymenili sme kočík za nosič a skúsili sme prejsť k Vodopádom Studeného potoka. Dianka ako každé dieťa s autistickými prejavmi vodu miluje. Čiže bola spokojná, obsadela, zjedla brumíka a cestou späť zaspala tak sme si cestu od Vodopádov, cez Hrebienok až do Starého Smokovca zliezli po vlastných.
—————————-
2. Ďalšou bezbariérovej trasou bola cesta na Popradské pleso. Parkovisko, ktoré vedie k Popradskému plesu je pre ZŤP bezplatné rovnako ako ZŤP parkovania v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici a ostatných častiach Vysokých Tatier. Cesta na Popradské Pleso nám trvala približne hodinku a pol. Táto cesta je celá asfaltová. Dianka je labužníčka a asi sa riadi pravidlom, že cesta je cieľ lebo hneď ako sme dorazili do cieľa na Popradské pleso zase zalomila . Okolo plesa sa kočíkom prejsť nedá nakoľko sú tam už veľké kamene. S nosičom by sme to skúsili, ale keď Dianka v kočíku zaspala, nechali sme ju spať a my sme sa mohli chvíľu kochať krásou našej slovenskej prírody. Ďakujeme Didi
———————
3. Ďalšia zastávka je pre mňa najkrajšou zo všetkých, pretože nás zaviedla do Spišskej Novej Vsi do Deti môjho srdca. Tie deti denne zdolávajú toľko prekážok a napriek tomu, že nemajú to najcennejšie - zdravie - stále sa na Vás usmievajú. Niekedy Vám zdravé dieťa, ktoré má všetko, čo si zmyslí nevenuje taký krásny úsmev ako tieto deti. Tam je bezbariérové úplne všetko a srdcia sú otvorené dokorán. Ďakujeme Ti Dianka, keby si nebola aká si, nezažili by sme "výstup" na tento najkrajší vrchol lásky, nádeje, sily, odhodlania a vytrvalosti u Deti môjho srdca.
———————-
4. No a keďže naša Dianka miluje kúpanie do programu sme museli zahrnúť aj AquaCity Poprad. Premýšľam teraz, že Boh vie, či Dianka vie, že ten klip od Jaroša Tobogán, na ktorom fičí sa nakrúcali práve tam, kde sa plavočila. AquaCity Poprad má bezbariérový prístup do celého areálu a pri všetkých bazénoch sa nachádzajú rampy a bazénové zdviháky. Vstupné pre ZŤP na celý deň je 5€. Sprievodca platí podľa cenníka do vonkajších bazénov 24€.
———————
5. No a poslednou našou zastávkou bola klasika - Štrbské pleso, o ktorého bezbariérovosť netreba písať asi nič. Čo sa parkovania v blízkosti plesa týka bezplatné sme nenašli. Ale na platenom je vyhradených až 10 parkovacích miest najbližšie dostupných k plesu. Myslím, že sme tam pobudli niečo vyše hodinu a zaplatili sme 4 €. Pri Penzióne Pleso bolo vyhradené bezplatné ZŤP parkovisko, ale bolo podstatne ďalej, čo nie je pri tlačení kočíka či vozíka do kopca veľmi výhodne.
Zvyšok výletu sme trávili prechádzkami po Starom Smokovci či Tatranskej Lomnici, ktoré nikdy neomrzia.
—————
Za celý čas sme stretli len dve rodiny s podobným osudom.
Prvá bola v Smokovci cestou na Hrebienok - Postihnutí chlapci, dvojičky, obaja ležiaci DMO.
Druhá rodina boli Poliaci s DMO chlapčekom v AquaCity Poprad.
Dianka na fotká vyzerá veľmi šťastná, spokojná a usmiata a nebudem klamať keď poviem, že to tak aj naozaj na naše prekvapenie bolo. To ale neznamená, že sme sa úplne vyhli Rett epizodám a stavom zúfalstva a plaču. Vďaka Bohu Rett epizóda bola iba dva krát a podarilo sa nám ju celkom rýchlo zažehnať hoci pre okoloidúcich Čechov to bol naozaj zážitok Každopádne, i napriek tomu sme vďační, pretože to bolo skvelé a ďakujeme, že ty si bola skvelá princezná Dianka. Dúfam, že sme týmto aspoň trošku povzbudili rodiny s chorými deťmi. Nikdy to nebude dokonalé, nikdy to nebude také aké to majú všetci okolo nás, ale keď človek príjme chorobu a ide v rámci svojich možností ide všetko jednoduchšie.
