Čo sa to deje?

Na tie Vianoce budem spomínať do konca života. Boli to prvé Vianoce, ktoré sme strávili ako rodina s našou úžasnou Lady Di. Prvé Vianoce, ktoré sa zapísali do mojej pamäti ako zlomový okamih, v ktorom sa radosť zmenila na strach. Nastalo obdobie prebdených noci kedy Dianka vôbec, ale že vôbec nechcela spať. Prvé dni sme si mysleli, že je to len nejaká "spánková regresia", s ktorou sa s Vami s radosťou podelia všetky mamičkovské influecentky. Tieto prebdené noci sa stali pravidlom a ja som asi každý deň volala našej pediatričke, že tá naša malá vôbec nechce spať a nezdá sa mi, že by to bolo v poriadku. Ale čo... obdobie covidu, obmedzenia, ordinovanie cez telefón. Vraj sú deti, ktoré potrebujú menej spánku, že to máme len vydržať. Keď ale Dianka prestala pokračovať v psychomotorickom vývoji, neprichádzali žiadne nové pokroky, začali jej utekať očká a z usmievavého dievčatka sa zrazu stalo dieťa, ktoré ticho sedí a s jednou hračkou sa dokáže hodinu prehrať, vedela som, že niečo nie je v poriadku. Tak nás naša pediatrička poslala na neurológiu a nastal kolotoč vyšetrení, hospitalizácií, hrôzostrašných odberov krvi, vojtovka, fyzioterapie, cvičenia.... A výsledok? Všetko v poriadku. Magnetická rezonancia - bez poškodenia centrálnej nervovej sústavy, metabolické vyšetrenia, tie odhalili určité ochorenia tie však nedetegovali príčinu psychomotorického zaostávania. Absolvovali sme kompletné vyšetrenie v Brne ako samoplatcovia, EEG, V-EEG, EMG, AADC deficit. Genetické testy robené na Slovensku - bez chromozomálných abnormalít. Takže znovu všetko v poriadku. Prepáčte, ak som na Vás príliš odborná, to už my mamy mimoriadnych detí tak máme vďaka tým prebdeným nociam, počas ktorých 100 x študujeme lekárske správy. Keď je všetko v poriadku tak čo sa do čerta deje a kde je problém?